Slovenskí poľnohospodári volajú po primeraných podmienkach, aké majú v iných krajinách EÚ, vrátane štátnej pomoci – to bola hlavná myšlienka, ktorá zaznela počas 30. Valného zhromaždenia Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory /SPPK/. Uskutočnilo sa 27. apríla v Nitre.
Predseda SPPK Milan Semančík v prvej, neverejnej časti predstavil delegátom Správu predstavenstva o činnosti SPPK od 29. valného zhromaždenia. V nej zhodnotil aktivity najväčšej agrárnej samosprávy na Slovensku a rovnako aj stav agropotravinárskeho sektora. Zameral sa na oblasť rastlinnej a živočíšnej výroby a vývoj potravinárstva.
Milan Semančík uviedol, že v súvislosti s rokom 2017 bude potrebné venovať maximálnu pozornosť diskusii o smerovaní Spoločnej poľnohospodárskej politiky po roku 2020, ktorá sa už začala. Je potrebné, aby slovenskí poľnohospodári mali spravodlivé, motivačné podmienky a podobné, ako sú v iných krajinách EÚ, vrátane štátnej pomoci. „K tomu musíme prispieť našou aktivitou nielen my, poľnohospodári a potravinári, ale aj rezortné ministerstvo a vláda SR. Prvý krok sme spravili prijatím Bratislavskej deklarácie z 31. marca 2017, ktorú podpísali zástupcovia agrárnej samosprávy Česka, Poľska, Slovenska, Chorvátska a Estónska a Litvy.“, uviedol M. Semančík.
Aj v roku 2017 bude Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora hľadať riešenia pre poľnohospodársku pôdu a jej ochranu. „Je potrebné si uvedomiť riziko predaja vlastnej pôdy do cudzích rúk. Aktívne pristupujeme k tejto problematike a podporujeme aktivity ministerstva zamerané na ochranu poľnohospodárskej a lesnej pôdy v Ústave SR“, dodal predseda SPPK Milan Semančík.
30. Valné zhromaždenie Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory sa skončilo schválením uznesenia. Delegáti o.i. konštatovali, že v produkcii potravín je Slovensko pod kritickou hranicou potravinovej bezpečnosti štátu. Valné zhromaždenie SPPK žiada vládu Slovenskej republiky, aby v sektore agropotravinárstva plnila Programové vyhlásenie vlády SR 2016-2020. Najmä aby zabezpečila vyššie národné spolufinancovanie opatrení Programu rozvoja vidieka SR 2014-2020 na úroveň, ktorá sa priblíži okolitým štátom, minimálne na 35%. Rovnako žiada (okrem iného), aby navýšila štátnu pomoc na úroveň okolitých krajín a vyčlenila jej použitie na osobitnú podporu citlivých komodít. Delegáti 30. Valného zhromaždenia SPPK žiadajú ministra životného prostredia SR, aby v spolupráci s ministerkou pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR akceptoval požiadavky potravinárskych subjektov v pripravovanej novele zákona o odpadoch č. 79/2015 Z. z..
Podobné problémy, ako riešia slovenskí poľnohospodári a potravinári, majú aj v susednej Českej republike. Viceprezident Českej agrárnej komory Václav Hlaváček informoval delegátov v druhej, verejnej časti valného zhromaždenia aj o závislosti Českej republiky na dovozoch. „Tak ako Slovensko, tak aj Česká republika dováža potraviny, ktoré si ešte v 90.-tych rokoch vedela vyrobiť sama. Potravinová závislosť Českej republiky je pre mňa ako občana Českej republiky nepochopiteľná a znervózňuje ma,“ zvýraznil V. Hlaváček.
K 31. januáru 2017 evidovala SPPK spolu 1 532 členov, z toho 1 392 z poľnohospodárskej prvovýroby, 41 potravinárskych subjektov, 57 organizácií služieb a 42 ostatných členov.
Najväčšia agrárna samospráva na Slovensku zastupuje takmer 70% chovateľov zvierat a 60% plochy poľnohospodárskej pôdy. Reprezentatívnosť organizácie naprieč spektrom odvetví je viac ako 91 300 zamestnancov.
Jana Holéciová, hovorkyňa SPPK